Žijeme v rýchlom svete a v zhone každodenností, častokrát zabúdame na to podstatné.

Zabúdame žiť tu a teraz. Odkladáme naše životy na neskôr, ženieme sa za výplatnými páskami a materiálnymi úspechmi. Pritom to, čo si všetci budeme najviac pamätať sú momenty a zážitky. Čas strávený s blízkymi ale aj sami so sebou. Doma či vo svete.

Takže, žiť život, znamená cestovať?

Môže, aj nemusí. Je to na každom z nás.

Ja osobne sa cítim najviac “nažive” práve vo svete, v neznáme, odkázaný často sám na seba alebo na ochotu miestňakov, ako domácich rád nazývam.

V podmienkach, kde veci ako si zohriať vodu na čaj alebo sa osprchovať nie sú samozrejmosťou. Vtedy si najviac uvedomím, koľko veľa toho skutočne mám a zároveň koľko málo mi vlastne stačí na radosť.

Očarený šírim svetom sa však aj mne stávalo, že som sa pri zbieraní zážitkov zabudol ozvať doma a vtedy mi prišla správa od mamky:

,,Žiješ?”
,,Čau mami, stále žijem” Bola moja odpoveď.

Keď som o maminu náhle prišiel.

Pochopil som aj druhú rovinu tohto odkazu.

Ako vďaku za život, ktorý mi dala, som sa rozhodol život neprežívať ale naplno žiť. Tu a teraz.

–  02/03/2022, Rota Vicentina – Fisherman’s trail, Portugalsko –

Pochopil som to počas 10 dňového prechodu po pobreží Portugalska, kam som zamieril mesiac po maminej smrti. Plánoval som si tu oči vyplakať no slzy neprišli, miesto toho som v slobode, ktorou ma kráčanie popri oceáne napĺňalo pocítil šťastie, odhodlanie a silu žiť ten najlepší život, moju vďaku.

Na svoje narodeniny som si dal vyrobiť prvé tričko s týmto nápisom a zobral ho so sebou na cesty do Nepálu a na Srí Lanku. Keď o mojich cestách a príbehu vyšiel článok v DenníkN s fotkou, kde som mal svoje tričko, s prosbami o “merch” sa roztrhlo vrece.